komentár
Na mnoho rokov práce na staveniskách si pamätám niekoľko prípadov, keď keramická tehla predstavovala nepríjemné prekvapenie:
1. Pri výrobe tvárového muriva v zime sa niektoré nemrznúce prísady do malty (potaš, močovina) absorbujú tehlou, po čom sa objavia na fasáde vo forme výkvetov, ktoré sa potom nedajú ľahko čistiť;
2. Reliéfne murivo, ktoré milujú architekti (v tom prípade jednotlivé fragmenty vyčnievajú z roviny steny), často spôsobuje, že sa atmosférická vlhkosť dostane do dutín tehly. V zime voda prirodzene trhá prednú vrstvu;
3. V súčasnosti sa väčšina keramických tehál vyrába v dovážaných výrobných linkách podľa európskych noriem. Je kvalitný, ale drahý. V snahe ušetriť peniaze sa vývojár často obracia na lacnú tehlu slínku, ktorá sa robí staromódnou cestou a horí uhlím. V 90. rokoch som mal takú rastlinu a pri získavaní tejto tehly by mal staviteľ venovať pozornosť jej farbe:
• Tehla najvyššej kvality vyrobená s prídavkom modrej keramickej hliny má jasne červeno-hnedú farbu;
• Prevažná časť hnedej farby by mala staviteľovi povedať, že tehla je nedokončená. Preto má nízku pevnosť a odolnosť proti mrazu;
• Modrasté tóny - jedná sa o popáleniny, ktoré vedú k deformácii a praskaniu tehál;
• Žltosť tehly znamená, že v jej zložení nie je dostatok hlinky, bez ktorej jej vlastnosti nemusia zodpovedať charakteristikám uvedeným v osvedčení o výrobku.
Poctený staviteľ Ruska S. Mironenko
